O husiach, snehovej búrke a tajomstve Vianoc
Bol raz jeden muž, ktorý neveril v Boha a netajil sa svojím negatívnym vzťahom k náboženstvu a cirkevným sviatkom. Naopak, jeho žena bola veriaca a deťom vštepovala vieru v Boha napriek mnohým pohŕdavým pripomienkam svojho manžela.
V jeden vianočný podvečer zobrala manželka deti do kostola. Vonku snežilo. Volala aj svojho manžela, ale on odmietol ísť.
„Ten príbeh o Ježišovi je nezmysel,“ povedal. „Prečo by sa Boh znížil, aby prišiel na zem ako človek? To je smiešne!“
Matka s deťmi teda išla do kostola, otec ostal doma. O chvíľu počul, ako zosilnel vietor, sneženie narastalo a menilo sa na snehovú búrku. Keď muž pozrel von oknom, nevidel nič, iba padajúci sneh. Sadol si a oddychoval pri teplom kozube, pochvaľujúc si, ako dobre urobil, že zostal doma. Vtom začul hlasný úder. Pozrel sa opäť von oknom, ale pre husté sneženie videl iba na pár metrov. Keď poprestalo snežiť, išiel von, aby vypátral, čo to buchlo na jeho okne. Na dvore neďaleko domu zbadal kŕdeľ divých husí. Očividne husi leteli na juh, avšak zastihla ich snehová búrka, preto nemohli pokračovať. Jednoducho boli dezorientované, vyčerpané, bez potravy, a preto zosadli, hľadajúc útočisko na hospodárstve tohto muža. Trepotali krídlami a niekoľkými nízkymi preletmi zakrúžili bezradne okolo hospodárstva. Niektorá z nich vletela do okna. Prišlo mu ich ľúto a snažil sa im pomôcť. Hneď mu prišlo na um, že stodola by mohla byť vhodným miestom, kde by husi vyčkali do rána, kým búrka skončí. Odišiel otvoriť stodolu a čakal dúfajúc, že husi spozorujú otvorené vráta a vojdú dnu. Avšak husi poletovali bezcieľne okolo a nerozumeli, čo to pre ne znamená. Muž sa ich snažil vlákať dnu, ale ony dokonca odleteli ďalej. Rýchlo išiel do domu, zobral chlieb a drobil ho až do stodoly, avšak ani to nepomohlo. Nevedel, čo má ďalej urobiť, aby husi navigoval dnu. Dokonca sa robehol a snažil sa ich dnu zahnať, avšak husi dostali strach a rozpŕchli sa dookola.
„Prečo ma nechcú pochopiť, veď im chcem dobre,“ zvolal. „Nevidia predsa, že toto je jediná možnosť, aby prežili búrku?“ Chvíľu rozmýšľal a pochopil, že husi nepôjdu za človekom. „Keby som bol husou, mohol by som ich zachrániť,“zvolal. Vtedy dostal nápad. Vošiel do stodoly, zobral jednu zo svojich domácich husí. Ukázal ju divým husiam. Potom ju vypustil. Jeho hus sa pobrala rovno do stodoly a divé husi ju nasledovali jedna za druhou. S pocitom radosti ticho stál, pozorujúc husi.
V duchu si zopakoval slová, ktoré vyriekol pred chvíľou: „Keby som bol husou, mohol by som ich zachrániť.“
Potom rozmýšľal nad tým, čo povedal svojej manželke v ten večer. „Prečo by Boh chcel byť jedným z nás? To je smiešne!“ Zrazu mu to dávalo zmysel. To je to, čo urobil Boh. Boli sme ako tie husi z príbehu, slepí, stratení a zmorení. Boh nám poslal svojho Syna v ľudskom tele, aby nám ukázal cestu a spasil nás. Porozumel, prečo sa narodil Kristus. Roky jeho pochybností a výsmechu z náboženstva zmizli s prechádzajúcou snehovou búrkou.
Kľakol si do snehu a modlil sa svoju prvú modlitbu: „Vďaka ti, Bože, že si prišiel ako človek, aby si ma dostal von z búrky.“
Zdroj: https://hlasy.verbisti.sk › hlasy_december_2019
https://www.freekidstories.org/ebooks.html#ID7
