Jubilejný rok 2025

Centrom jubileí všetkých čias je narodenie Ježiša Krista a jeho pozemský život medzi nami. Evanjelista Lukáš vložil ohlásenie najdôležitejšieho jubilea v dejinách spásy priamo do Ježišových úst v nazaretskej synagóge: 

„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18 – 19; porov. Iz 61, 1 – 2).

Informácie k jubileu 2025 nájdete na internetovej stránke

pre Slovensko: http://www.jubileum2025.sk

oficiálna stránku Vatikánu: https://www.iubilaeum2025.va/de.html

Jubilejný rok je vyhlásený formou pápežskej buly, ktorá obsahuje potrebné pokyny pre jeho slávenie.
Jubileum v roku 2025 bude 27. riadnym jubileom v dejinách Cirkvi. Prvé jubileum vyhlásil Bonifác VIII. v roku 1300.

Jubileum od nás žiada, aby sme sa vydali na cestu a prekročili niektoré hranice. Keď sa hýbeme, v skutočnosti nemeníme len miesto, ale premieňame sami seba.

2. Svätá brána

Svätá brána je najcharakteristickejším znakom jubilejného putovania, pretože jeho cieľom je prejsť ňou. Jej otvorenie pápežom predstavuje oficiálny začiatok svätého roka. Sväta brána symbolizuje Krista a jeho milosrdenstvo. Kristus sám je bránou k Otcovi. Počas každého Svätého roku touto bránou prechádzajú milióny pútnikov.

Zvlášť symbolická je skutočnosť, že Svätou bránou možno do baziliky iba vstúpiť, a nie vyjsť. Prejsť touto bránou vlastne znamená vyjadriť odhodlanie vstúpiť do Kristovho srdca, súznieť s ním a prijať milosrdnú Otcovu náruč. Pri prekročení prahu svätej brány si pútnik pripomína text z 10. kapitoly Evanjelia podľa Jána: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu“. Toto gesto vyjadruje rozhodnutie nasledovať Ježiša, ktorý je Dobrým pastierom, a nechať sa ním viesť.

Koniec koncov, brána je vchodom do vnútra kostola. Pre kresťanské spoločenstvo to nie je len posvätný priestor, do ktorého treba vstupovať s úctou, primeraným správaním a oblečením, ale je aj znakom spoločenstva, ktoré spája každého veriaceho s Kristom: je miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja, očakávajúcim návštevu každého pútnika, priestorom Cirkvi ako spoločenstva veriacich.

Sväté brány v Ríme:
Bazilika svätého Petra,  Bazilika svätého Jána Lateránskeho, Bazilika Santa Maria Maggiore, Bazilika svätého Pavla za hradbami,

Sväté brány na Slovensku bolo určených 82 jubilejných chrámov, kde majú veriaci príležitosť získať úplné odpustky:
https://www.jubileum2025.sk/stranka/jubilejne-chramy

3. Zmierenie

Ďalším znakom a prvkom jubilejného roka je zmierenie, a to nielen s Bohom, ale aj s ľuďmi. Jubilejný rok má byť milostivým časom na obrátenie. Jubileum je znamením zmierenia, pretože predstavuje „milostivý čas“ (porov. 2 Kor 6, 2) pre obrátenie človeka. Človek stavia do centra svojho života Boha, smeruje k nemu a uznáva jeho prvenstvo. Ak je Boh stvoriteľom vesmíru, treba mu dať prednosť pred každou inou skutočnosťou, aj pred osobnými záujmami. Je to on, kto robí tento rok svätým tým, že daruje svoju vlastnú svätosť.

Ako pripomenul pápež František v bule o vyhlásení mimoriadneho Svätého roka 2015: „Milosrdenstvo neprotirečí spravodlivosti, ale vyjadruje spôsob Božieho zaobchádzania s hriešnikom, ktorému ponúka poslednú možnosť, aby sa spamätal, obrátil a uveril […]. Táto Božia spravodlivosť je milosrdenstvom, udeleným všetkým ako milosť prameniaca zo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Kristov kríž je teda Božím súdom nad nami všetkými i nad celým svetom, pretože skrze neho nám Boh ponúka uistenie o svojej láske a novom živote.“ (Misericordiae vultus, 21).

Ide konkrétne o prežívanie sviatosti zmierenia, o využitie tohto času na znovuobjavenie hodnoty spovede a na osobné prijatie slova Božieho odpustenia. Existujú niektoré jubilejné kostoly, ktoré túto možnosť nepretržite ponúkajú.

4. Modlitba

Existuje mnoho spôsobov a dôvodov, prečo sa modliť; základom je vždy túžba byť otvorený Božej prítomnosti a láske. Sám Ježiš zveril svojim učeníkom modlitbu Otčenáš, ktorej sa venuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi (porov. KKC 2759 – 2865). Kresťanská tradícia ponúka aj ďalšie modlitby, ako napríklad Zdravas’ Mária, ktoré nám pomáhajú nájsť slová, ktorými sa môžeme obracať na Boha: „Prostredníctvom živého podania, Tradície, Duch Svätý v Cirkvi učí Božie deti modliť sa“ (KKC 2661).

5. Liturgia

Liturgia je verejnou modlitbou Cirkvi: podľa Druhého vatikánskeho koncilu je „vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila“ (Sacrosanctum concilium, 10). Jej centrom je eucharistické slávenie, pri ktorom sa prijíma Kristovo telo a krv: on sám kráča ako pútnik po boku učeníkov a zjavuje im Otcove tajomstvá, až napokon povedia: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil“ (Lk 24, 29).

Liturgickým obradom, charakteristickým pre svätý rok, je otvorenie svätej brány: až do minulého storočia pápež viac-menej symbolicky začal búranie múru, ktorý ich uzatváral. Murári mali následne tehly úplne odstrániť. Od roku 1950 sa múr namiesto toho zbúra vopred a počas slávnostného liturgického obradu pápež bránu zvonku zatlačí a prejde ňou ako prvý pútnik. Tento a ďalšie liturgické obrady sprevádzajúce svätý rok zdôrazňujú, že jubilejná púť nie je intímnym, individuálnym aktom, ale znakom cesty celého Božieho ľudu do Božieho kráľovstva.

6. Vyznanie viery

Vyznanie viery, nazývané aj „symbol viery“, je znakom identity pokrstenej osoby; vyjadruje ústredný obsah viery a zhŕňa hlavné pravdy, ktoré veriaci prijíma a dosvedčuje v deň svojho krstu a ktoré po celý zvyšok svojho život zdieľa spolu s celým kresťanským spoločenstvom

Existujú rôzne vyznania viery, ktoré poukazujú na bohatosť skúsenosti stretnutia s Ježišom Kristom. Tradične si však osobitné uznanie získali dve: krstné vyznanie viery rímskej cirkvi a Nicejsko-carihradské vyznanie viery, pôvodne vypracované v roku 325 na nicejskom koncile v dnešnom Turecku a potom zdokonalené na carihradskom koncile v roku 381.

„Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: ,Ježiš je Pán!ʻ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu“ (Rim 10, 9 – 10). Tento text svätého Pavla zdôrazňuje, že ohlasovanie tajomstva viery si vyžaduje hlboké obrátenie nielen vo svojich slovách, ale predovšetkým v pohľade na Boha, na seba samého a na svet. „Vyslovovať s vierou vyznanie viery znamená vstúpiť do spoločenstva s Bohom Otcom, Synom a Duchom Svätým, ako aj do spoločenstva s celou Cirkvou, ktorá nám odovzdáva vieru a v ktorej lone veríme“ (KKC 197).

7. Odpustky

Jubilejný odpustok je konkrétnym prejavom Božieho milosrdenstva, ktoré presahuje hranice ľudskej spravodlivosti a premieňa ich. Tento poklad milosti vstúpil do ľudských dejín v Ježišovi a vo svätých: pri pohľade na tieto príklady a žitím v spoločenstve s nimi sa posilňuje nádej na odpustenie a na vlastnú cestu svätosti až sa stáva istotou. Odpustky umožňujú oslobodiť srdce od bremena hriechu, aby mohlo v plnej slobode vykonať náležitú nápravu.

Veriaci počas Jubilejného roka 2025 môžu – pri zachovaní obvyklých podmienok (svätá spoveď, sväté prijímanie, odpútanosť od akéhokoľvek, aj najmenšieho, hriechu) – získať jubilejné odpustky týmito štyrmi spôsobmi:

1. zbožná púť do jubilejného chrámu a nábožna účasť na:

• jubilejnej svätej omši;
• slávení Božieho slova;
• slávení Liturgie hodín;
• modlitbe krížovej cesty;
• modlitbe mariánskeho ruženca;
• hymne Akatist;
• obrade zmierenia.

(Pozn.: stačí jedna z možností)

2. návšteva jubilejného chrámu a eucharistická adorácia zakončená modlitbou Otče náš, Verím v Boha a Zdravas Mária

3. skutok milosrdenstva alebo pokánia vykonaný v zbožnom duchu;

4. tí, ktorí sa pre chorobu alebo iné dôvody nemôžu zúčastniť na púti: obetou svojho utrpenia alebo ťažkosti svojho života;

viac info k odpustkom: https://www.jubileum2025.sk/stranka/odpustky

Téma Jubilea 2025: „Pútnici nádeje“.

Pápež František vyzýva k obráteniu, ktoré sa má harmonický spájať so sociálnym aspektom a tiež dbaním o životné prostredie: “ Keďže cítime, že sme všetci na zemi, na ktorú nás pán postavil, aby sme ju obrábali a starali sa o ňu (porov. Gn 2,15), nezabúdajme na tejto ceste rozjímať o kráse stvorenia a starať sa o náš spoločný domov. Kiež sa nadchádzajúci Jubilejný rok prežíva a slávi aj s týmto úmyslom.“

Cesta k jubileu 2025 pôjde v šľapajach II. vatikánskeho koncilu a učenia pápežov, dodáva Svätý Otec. Vymenúva „základné etapy“, ktoré treba prejsť, „aby Cirkev spoznala a ukázala, že je živá, že sa obnovuje a zdokonaľuje na ceste posväcovania.“ Teda „ústredné postavenie Božieho slova, základu kresťanského zjavenia; obnovu liturgie ako výrazu univerzálneho kňazstva všetkých pokrstených; vedomie, že sme Božím ľudom na ceste do nebeského Jeruzalema; potrebu zdieľať radosti a nádeje celého ľudstva a osobitne chudobných.“

Svätý Otec František dúfa, že „prvé znamenie nádeje“ v Jubilejnom roku „sa premietne do mieru pre svet, ktorý sa opäť ocitol ponorený do tragédie vojny“. Zároveň tiež pozýva pútnikov prichádzajúcich do Ríma, aby sa pomodlili v mariánskych svätyniach a vzývali ochranu Panny Márie, aby tak „zakúsili blízkosť najláskavejšej z matiek, ktorá nikdy neopúšťa svoje deti“.

Logo jubilea 2025

Modlitba jubilea 2025

Hymna jubilea

hymna: https://www.jubileum2025.sk/stranka/hymna-jubilea

Zdroj: 
www.tkkbs.sk
www.jubileum2025.sk
www.vaticannews.va/sk